Letné prázdniny sa pre štyridsaťštyri detí s rôznymi druhmi postihnutia lepšie ani nemohli začať. Vďaka výťažku z benefičného koncertu Usmej sa na mňa 2005 a pomoci sponzorov mohol 2. júla 2005 vyštartovať autobus z Košíc smerom Jahodná. A tu vysadiť všetky deti a ich sprievodcov z radov špeciálnych pedagógov, rodičov, učiteľov a lekárky priamo v srdci nádhernej prírody.
A tak prvýkrát ( v žiadnom prípade nie posledný )rozbehol svoju činnosť výnimočný tábor pre výnimočné deti – Jahodná 2005. Program mali deti pestrý, plný zážitkov a nových skúseností. V tomto krásnom prostredí získali nových kamarátov a dokázali, že si všetci môžu navzájom pomáhať a rozumieť.
Nezabudnuteľným zážitkom bol Deň techniky, v rámci ktorého sa deti oboznámili s autom: záchrannej služby, hasičským, terénnym, motorkou a traktorom. Sympatickí ujovia záchranári boli zavalení otázkami detí.
Rytmické bubnovanie si deti vyskúšali vďaka tete Janke, predskokanov im robili už zabehnutí bubeníci z radu nevidiacich detí.
V jeden deň celý tábor hýril farbami od výmyslu sveta. Deti sa realizovali pod vedením „uja maliara“ Helmuta a ich spoločne vytvorené diela skrášlili vstupné priestory chaty Jahodná. Poniektorých viac zaujala hlina a modelovanie s Alex. Tí, ktorí práve „nepracovali“ si vyskúšali jazdu na koni.
A aký by bol tábor bez totemu? Samozrejme ani ten nechýbal, svoju ochrannú funkciu plnil určite aj po ukončení tábora.
Športuchtiví si prišli na svoje počas táborovej olympiády, ktorá nepoznal význam slova porazený. Každodenný tréning v bazéne deťom pomohol zlepšiť si kondíciu, a tak sa pri táboráku zišli iba samí víťazi.
Posledný večer sa niesol v karnevalovom duchu. Popoludnie venované príprave masiek sa vyplatilo a prinieslo veľa zábavy.
Súťaže a diskotéky boli úplnou samozrejmosťou až kým neprišiel 10. júl 2005 a s ním aj koniec tábora.
Na tábor budú mnohí ešte dlho spomínať, pretože pre mnohé deti to bol prvý v ich živote.
